reklama

posledné hodiny doma

ako vždy na poslednú chvíľu...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

10. august 2009 18:00 seč –Prešov, Šváby

Mamka: ,, Nerátaj s tým, že ťa budem baliť ja! Ja som ti všetko vyprala, vyžehlila, kôpký máš v obývačke, ale nečakaj, že ti to budem ešte aj baliť.“

Ja: ,,Nič sa neboj, keď sa rozbehnem, tak som za hodinu pobalená.“

Vnútoný stav: ,,Dofrasa, prečo som sa nezačala baliť skôr!“

21:30 SEČ – Prešov, Šváby -obývačka

„Luci, povedz, že ten kufor váži menej ako 20 kíl. Ja fakt neviem čo je tam zbalené, nie to ešte čo by som z toho vyhodila.“

„17,90 kg. Môžeme oslavovať! Si pobalená!“

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

10. augusta 2009 22:30 SEČ – Niekde za Prešovom

Mamča: ,, Ešte, že máš priateľov, ktorý ťa pobalili, lebo inak by si išla do Ameriky neokúpaná a smradľavá a po príchode by si si asi nemala čo obliecť, kedže si sa balila na poslednú chvíľu. Nezabudni im poďakovať.“

Ja: ,, Jasné mami.“

Vnútorný stav: Adrenalín v krvi a...

Prvý krát po dlhom čase som si vydýchla až v aute cestou na letisko. Posledné dni, vlastne týždne (mesiace), som mala režim max. 5 hodín spánku denne, aby som stihla všetko ako som chcela a urobila všetko, čo bolo potrebné urobiť. Zjavne som nestihla všetko, ale dopočula som sa, že sa cení aj snaha. Snaha sa však necenila v prípade balenia. Záväzok, že budem pobalená aspoň týždeň pred odletom mi ani zďaleka nevyšiel. Čiže aby som bola presná a konkrétna ďakujem Lucke Kipikašovej, Michalovi Adamovi, Matejovi Bodnárovi a Michalovi Žakarovskému za asistencie pri balení. A hlavne by som chcela poďakovať Lucke, lebo tá mi (takmer) sama balila oblečenie a trafila sa presne do všetkého čo som mala v pláne si zobrať. To bolo také milé prekvapenie potom, keď som sa vybaľovala, že „jéééj, ja mám so sebou aj svoje lienkované pyžamo!:)“. Takže keby som mala špecifikovať prvú „chybu“, ktorú som urobila na tejto ceste, tak je to jednoznačne to, že som sa balila tri hodiny pred odchodom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Posledné telefonáty, sms-ky... Jemine, neznášam lúčenie. A úprimne? Hej, tam vzadu na sedadle, vedľa môjho spiaceho brata mi vyšla aj jedna maličká slzička vyronená pre...

11. augusta 2009 04:00 SEČ

„ Leni, vstávaj, už sme na letisku“

Dofrasa! Takže únava na mňa doľahla skôr ako sme prekročili hranice. Ďalší plán- užiť si NAOZAJ posledné chvíle na Slovensku zjavne nevyšiel. Ale na druhú stranu, v tom čase som nič lepšie ako spať robiť nemohla...

Lenka Čičatková

Lenka Čičatková

Bloger 
  • Počet článkov:  19
  •  | 
  • Páči sa:  0x

,,Zaumienila som si, že budem žiť večne a zomriem len v tom prípade, že by sa mi to nepodarilo."Yossarian Zoznam autorových rubrík:  Vysokoškolský životTam kde sa neumieraZaumienila si, že bude žiť večSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu