10. august 2009 18:00 seč –Prešov, Šváby
Mamka: ,, Nerátaj s tým, že ťa budem baliť ja! Ja som ti všetko vyprala, vyžehlila, kôpký máš v obývačke, ale nečakaj, že ti to budem ešte aj baliť.“
Ja: ,,Nič sa neboj, keď sa rozbehnem, tak som za hodinu pobalená.“
Vnútoný stav: ,,Dofrasa, prečo som sa nezačala baliť skôr!“
21:30 SEČ – Prešov, Šváby -obývačka
„Luci, povedz, že ten kufor váži menej ako 20 kíl. Ja fakt neviem čo je tam zbalené, nie to ešte čo by som z toho vyhodila.“
„17,90 kg. Môžeme oslavovať! Si pobalená!“
10. augusta 2009 22:30 SEČ – Niekde za Prešovom
Mamča: ,, Ešte, že máš priateľov, ktorý ťa pobalili, lebo inak by si išla do Ameriky neokúpaná a smradľavá a po príchode by si si asi nemala čo obliecť, kedže si sa balila na poslednú chvíľu. Nezabudni im poďakovať.“
Ja: ,, Jasné mami.“
Vnútorný stav: Adrenalín v krvi a...
Prvý krát po dlhom čase som si vydýchla až v aute cestou na letisko. Posledné dni, vlastne týždne (mesiace), som mala režim max. 5 hodín spánku denne, aby som stihla všetko ako som chcela a urobila všetko, čo bolo potrebné urobiť. Zjavne som nestihla všetko, ale dopočula som sa, že sa cení aj snaha. Snaha sa však necenila v prípade balenia. Záväzok, že budem pobalená aspoň týždeň pred odletom mi ani zďaleka nevyšiel. Čiže aby som bola presná a konkrétna ďakujem Lucke Kipikašovej, Michalovi Adamovi, Matejovi Bodnárovi a Michalovi Žakarovskému za asistencie pri balení. A hlavne by som chcela poďakovať Lucke, lebo tá mi (takmer) sama balila oblečenie a trafila sa presne do všetkého čo som mala v pláne si zobrať. To bolo také milé prekvapenie potom, keď som sa vybaľovala, že „jéééj, ja mám so sebou aj svoje lienkované pyžamo!:)“. Takže keby som mala špecifikovať prvú „chybu“, ktorú som urobila na tejto ceste, tak je to jednoznačne to, že som sa balila tri hodiny pred odchodom.
Posledné telefonáty, sms-ky... Jemine, neznášam lúčenie. A úprimne? Hej, tam vzadu na sedadle, vedľa môjho spiaceho brata mi vyšla aj jedna maličká slzička vyronená pre...
11. augusta 2009 04:00 SEČ
„ Leni, vstávaj, už sme na letisku“
Dofrasa! Takže únava na mňa doľahla skôr ako sme prekročili hranice. Ďalší plán- užiť si NAOZAJ posledné chvíle na Slovensku zjavne nevyšiel. Ale na druhú stranu, v tom čase som nič lepšie ako spať robiť nemohla...