Ráno...piatok 15.2.2008.Chutný macko ležiaci vedľa mňa mi pripomenie včerajší Valentín. Zatvorím oči a snažím sa ešte na chvíľu zaspať. V hlave sa mi vybavuje včerajší nádherný večer, keď sa mali všetci radi a čokoládovými srdiečkami sa obdaruvávali:) Ani sa mi nechce veriť, že takýto deň je iba raz v roku. Prečo by sme si lásku nemali prejavovať každý deň? Hm...asi preto je tu Valentín, lebo na to zabúdame. Povedať blízkym, že ich máme radi...
Zvonenie budíka počujem dnes už druhý krát tak otváram oči aby som nezaspala. Doplazím sa do kúpeľne a pohľad do zrkadla ma nerozhádže. Veď kto vizerá ráno skvelo? Zapnem v spálni televízor čo je pre brata znak, že za chvíľu ide Tom a Jerry a potom už treba vyliezť spod periny. Doprevadím ho ku škole a bežím na autobus. Dnes ma čakajú prednášky na tému ,,Média a mladý ľudia v súčastnej spoločnosti" .Rozoberáme všetko od tlačového zákona až po I´m glad od J-Lo. Obedňajšia prestávka ma len uistila o tom, že chodím na správnu školu.V poslednom čase je môj život trošku chaotický, ale zopár ľudí vie priniesť pokoj svojimi slovami. Majka je takáto osôbka:) Vrátim sa na prednášky, kde pokračujeme rozoberaním rozhlasového textu a písaného textu. Odchádzam skôr,lebo doma ma čaká pokezená žalúzia a pred dverami ujo opravár. Vraciam sa do školy. Množstvo ľudí mi prezrádza, že stretnutie autorov vlastnej literárnej tvorby už začalo. Vypučujem si zopár textov. Svojský štýl...nové slová...Idem sa pozrieť čo robí Lukáš. Nájdem ho v PC učebni ako si chatuje so Zuzkou. Zaželám jej skoré uzdrawenie a idem sa popozerať po ďalších nových osôbkach. Zakotvím v kuchynke kde holky pripravujú občerstvenie. Zopár chlebíkov namastím aj ja. Popritom sa smejeme na učiteľoch a rozprávame si rôzne vtipné príhody, ktoré sme s nimi zažili. Až vojde zástupkyňa s jemným úsmevom na tvári: )Pokračujem v svojej pátracej akcii. Z učebne č.5 sa ozýva strašné trieskanie tak opatrne vojdem. Dvaja chalani tam hrajú. Jeden ma v rukách elektrickú gitaru a druhý systematicky trieska do bubnov...
Zostala som...je zaujímevé pozerať sa na ľudí, ktorý niečo naozaj ovládajú. Moje pokusy naučiť sa hrať na nejakom hudobnom nástroji vždy zlyhali tak sa aspoň dívam...Po celom dni odchádazm domov so skvelým pocitom. Na obed prišla do môjho života osôbka, ktorá ma vie upokojiť a večer som zrazu bohatšia o dvoch svelých ľudí v mojom živote...Spať idem s pocitom, že som tento deň využila plnohodnotne. Počúvam Nicka Canona a zrazu rozumiem jeho textu: CAN I LIVE?
...it is very mad world:)with people:D napriek tomu ŽIJEM RADA
