,,Zaumienila som si, že budem žiť večne a zomriem len v tom prípade, že by sa mi to nepodarilo."Yossarian Zoznam autorových rubrík: Vysokoškolský život, Tam kde sa neumiera, Zaumienila si, že bude žiť več, Súkromné, Nezaradené
...mám otvorené okno. To ma prinúti ležať pod perinou. ...dala som si teplú sprchu. To by ma malo ukľudniť. ...vypila som teplý bylinkoy čaj. Na obale bolo napísané sladké sny. V popise ukľudňujúci bylinný čaj. ...nepila som kávu. ja! Nepila som kávu už od pondelka :(
Neverila som, že niekedy pochopím pravý zmysel mojej cesty do Ameriky. Aj keď množstvo "výhod" by vám vedel vymenovať každý, vnútorná otázka „prečo?“ vo mňe stále bola. Ak sa ma dnes opýtate prečo, tak vám poviem, že pre zázraky. Uveriť, zažiť a usmiať sa.
"Ani sobotu som nemala veľa síl vstať z postele. Jediné čo som vlastne za posledné dni naozaj robila bol môj fotoalbum s fotkami z Ameriky a všetko to, čo sa toho týka. Aj keď noc bola teplá, zjavne moja teplota bola teplejšia a tak som k svojej plachte a dvom dekám pridala tretiu a tabletku Paralenu ako bonus."
piť som začala...už ani neviem kedy. Zjavne to už bolo dávno. Vyskúšala som mnoho druhov, ale nedám dopustiť na...
Napríklad, že Hitlerova mama bola sesternica z druhého kolena jeho otca. Alebo, že doktor, ktorý ju ošetroval pred jej smrťou bol žid, a aj to bol jeden z možných dôvodov prečo jej syn neskôr začal nenávidieť toto náboženstvo. Celkovo zaujímavé veci.
O tom, že nie je dôležité relaxovať celý deň, ale vedieť si vychutnať pohľad aj cez špinavé okno.
Po necelej hodine zavriem okno a zatiahnem žalúzie. Dnes som si pripustila, že leto skončilo. Naozaj som zavrela v noci okno. Z kraťasového pyžama som sa prezliekla do dlhých teplákov. Zapálila som si sviečku a pustila sa do Americkej histórie.
Nechcem aby ste toto brali ako rebríček favoritov. Zbožňujem svojich kamarátov a milujem svojich Priateľov. Pozdravujem Patrika J., Dominiku J., Soňku a Majku, Patrika Ju., Martina L., Radanu, Veroniku K., Zuzku Z., Danku O., Daniela J.( to preto, že si sa ostrihal:D) ... ale dnes chcem povedať ďakujem niekomu inému:
Bola práve prestávka medzi tréningami. Deti sa prezliekali, rodičia prichádzali a ja som si po dvoch hodinových tréningom s malými diablami užívala 5 minútový oddych. V tom ku mne prišiel postarši, asi 40 ročný pán a povedal: " Ahoj. Ako sa máš?". Keby som sedela na stoličke, tak z nej spadnem...
dnes som sa rozpísala... je to zvláštne, že píšem len v časoch keď mi je ťažko, ale nemyslím to zle. Nechcem aby ste plakali nad tým čo píšem. Chcem aby ste sa usmiali (rovnako ako ja) nad nevšednosťou života, nepredvídateľnosťou a hlavne pestrosťou. Lebo o tom je život. Ja som optimista, nestrácajúci nádej, učiaci sa na vlastných chybách, občas nepredvídateľná, ale som to stále ja.
...aaach nadšenie vo mne vrie. Pravdepodobne od zajtra budem nevyspatá, pravidelne s kruhmi pod očami, ale nevadí, lebo konečne budem môcť povedať, že je to také aké som chcela. Od zajtra definitívne začínam znovu tancovať, oficiálne sa stanem členkou študentského parlamentu, školskej rady študentov, rána budem tráviť tvorením choreografií pre zbor, nevynechám fitnescentrum s otcom a nedeľný večer v kostole pri rozhovore o svätých. Konečne je to tu. Aktivity v plnom prúde a mne neostane čas na myšlienky, ktoré ku mne ani nepatria a všetko bude fajn.
po dnešku už plakať nebudem:) veď nie je prečo...:)
Za posledné dni som si toho užila viac než dosť. Prežila som svoje narodeniny, dokončila som s Adamom projekt v škole, maródovala som, pozrela som si celú štvrtú sériu Step by step, obhajovala som si žiadosť o štipendium a vymenila si zopár názorov. Dosť stresujúce obdobie je za mnou a neviem čo je predomnou.
Dnes som už totálne naštavná asi na celý svet. Z každej strany na mňa niekto číha. To mi ani nedáte v pokoji prežiť maródku? Ako by to ho už nebolo dosť. Nedeľu odchádzame so školou na lyžiarsky kurz a ja musím práve teraz chytiť blbú angínu. A tak doma ležím, snažím sa zraziť teplotu, dostať zo seba všetok hlien a MOŽNO SI AJ TROCHA ODDÝCHNUŤ! ,,haló?!...počujete?!...oddýchnuť!"...hm. Ale vzhľadom na môj stav hlasiviek ma asi nikto nepučuje (alebo, že by im to bolo jedno???)
...it is very mad world:)with people:D napriek tomu ŽIJEM RADA
Spomienky na ručne písané slová od mojej babky, alebo môj prvý článok na blog.sme.sk.)
